Pomoc, bolím!
Pomoc, bolí ma celé telo. Nohy, záda, kyčle, slabiny, ruky, ešte i viečka ma bolia. Ešteže nevedia bolieť vlasy. Pohybujem sa ako spomalená zombie. Pomaly vstávam, pomaly si sadám, pomaly kráčam, pomaly sa otáčam, pomaly dýcham a pomaly i myslím. Kde sú tie dni svižnosti a pokojného pobehovania pred polmaratonom.
Ano, bolo to náročné a bolelo to, ale oproti terajším 30 kilomentrovým tratiam to bola brnkačka. Teraz sa mi zdá trénikových 16km ako Kolaloková limonáda. Možno si to jedného dňa poviem i magickej 30tke. Ale zajtra to ešte nebude! Trénink na maraton je drina! Oni to vraveli, všetci skúsení mi vraveli, že to bude náročné. Už im verím.
Tak jo, jedným slovom bolím. Ale na inak samé pozitíva a sociálne istoty …
- Som pokojná a spím akoby ma hodili do vody. Nerozhodí ma nič a nikto. Veď už i hodiť rukou vyžaduje energiu. A tu treba šetřit!
- Poznávam okolie Prahy sever. Už som preskúmala južné, severné i západné cesty v Kobylisiach. Včera som prefičala Bohnickou liečebňou!
- Ak platí, že čo ťa nezabije to ťa posílní, tak silniem.
- Šokujem okolie a baví ma to. Jedna reakcia kamaráta na moje odhodlanie bežať Maraton: „Zo všetkého najskor si idem namočiť hadr, a dám si ho na čelo, aby som sa z teba prebral.“
- Cvičím si fantáziu a pri behu si predstavujem ako prebiehavam cieľom. Je to tu .... bežííííím a šťastím aj padám na zem za cieľovů čiaru. Ešte si musím dopredstavovať či padnem na kolená alebo na zadok.
Nech sa vám pekne behá a rýchlo naberáte silu.
Vložit komentář
Jarko, strašně krásně a vtipně napsané. Tak lehce, že se až nechce věřit, že je to tak těžké.
Budu držet palce.
Jaroslavo, přeju Vám, ať ta bolest brzy přejde a zůstane už jen čistá radost z běhu. Kdyby to nebylo náročné, asi by to pro nás nemělo takovou hodnotu. Uběhnout maraton je velká věc a já Vám přeju, abyste v cíli nepadla na zadek Vy, ale všichni Vaši obdivovatelé :)
